Podcast

Zážitky z filiálky: Keď otázky nefungujú

Posted by Daška Hodasová

Toto bude príbeh o tom ako koučka Daša, ktorá má výcvik v kladení dobrých otázok a nedá na otázky dopustiť, lebo jej v mnohých smeroch uľahčujú život, zistila, že vlastne jej tie otázky trochu aj život komplikujú. A teraz mám na mysli život s Vincentom. 

Pri deťoch totiž otázky vedia narobiť viac škody ako osohu. A ako si tak všímam mamy okolo seba, vyzerá to, že v tom nie som sama. Mám však dobrú správu, dá sa to zmeniť a výsledky prídu až prekvapivo rýchlo.

Prihlásila som sa s Vincentom na Kurz filiálnej terapie.

V rámci kurzu sa účíme, ako s deťmi komunikovať počas terapeutickej hrovej polhodinky. Je tam viacero zásad, no mňa hneď v úvode zasiahlo pravidlo, že deťom počas hrovej polhodinky nekladieme žiadne otázky. Možno si poviete easy. No skúste si len tak všímať koľkokrát denne dieťaťu položíte nejakú otázku. Ja som to robila stále. 

Aha s týmto sa chceš hrať?

Oblečiem ti tričko, dobre?

No čo ideme robiť?

Môže byť?

Nemáš náhodou mokrú plienočku?

Vybral si si toto autíčko?

 Keď to aj nebola otázka, pridala som na konci slovo dobre? a urobila som ju z toho. 

Nechápte ma zle, teraz nechcem hovoriť, že otázky sú zlé. Ja mám koniec koncov k otázkam veľmi silný vzťah #dobraotazka. No dieťa, pre ktoré je všetko nové a spoznáva svet, tým zneisťujeme. Veď ono tú odpoveď zväčša ešte ani nevie vysloviť a už vôbec nie tak rýchlo, ako by sme si my predstavovali. Sme na nich moc rýchli.

Robíme to s dobrým úmyslom, chceme byť rešpektujúci k ich potrebám, dať im na výber, no oveľa viac tomu dieťaťu dáme, keď len pomenujeme, čo sa deje a uistíme ho, že je v poriadku to, čo robí. A ak dokážeme pomenovať aj jeho emóciu posúvame to ešte o level vyššie.

Vybral si si túto hračku, lebo sa s ňou chceš hrať.

Oblečiem ti tričko.

Môžeš si vybrať ako sa chceš hrať.

Možno sa vám to zdá, ako minimálny rozdiel, no skúste si to a pozorujte, čo sa bude diať.

 U nás to viedlo k veľkým zmenám. Vincent začal viac spolupracovať. Napríklad som mu miesto núkania jedla – Vinie, čo chceš papať? Dáš si bananík? Alebo možno jabĺčko?…, na čo väčšinou reagoval odmietaním, len dala na stôl a povedala, tu máš jablko a banán, keď budeš mať chuť, možes to spapať. A predstavte si, keď sa dohral po chvíli prišiel a začal jesť jablko. Alebo keď neviem, čo už by som vymyslela, ako ho zabaviť, tak sa ho nepýtam  – No čo ideme robiť? – nerobím nič, len ho sledujem a pomenujem, čo robí on a on sa začal oveľa viac hrať sám.

Nedávno mal jeden rok a ja sa nestíham čudovať, čo všetko už dokáže. Čím menej sa ho pýtam, tým viac mi to ukazuje.

1 Comment

  1. Zážitky z filiálky: Sme na nich moc rýchli - Mama Gang

    […] vás to zaujíma viac, môžete si prečitať môj minulý blog z filiálky o otázkach alebo si o filiálnej terapii možete prečítať viac […]

Leave A Comment