Môj prvý pôrod v Hainburgu bol krásny zážitok, ktorý som si chcela zopakovať. Vychádzajúc z tejto skúsenosti som vedela, že pri pôrode potrebujem hlavne 3 veci – môjho Peca, vaňu s horúcou vodou a aby bolo o Vinnieho dobre postarané a mohla som to pustiť z hlavy. 

Všetko (Peco, voda aj Vincent) to krásne zapadlo a ja som si mohla skutočne vychutnať krásny posilňujúci pôrod. Daniela som držala v náruči už 2 a pol hodiny po príchode do pôrodnice. O takej rýchlosti sa mi ani nesnívalo.

Vincent

Od polovice tehotenstva bola pre mňa jednou z najväčších obáv, kde bude Vincent, keď pôjdem rodiť. Vedela som, že toto musím mať 100% vyriešené, aby som sa mohla sústrediť na seba a druhé bábo. Peco musel byť so mnou, tu som nebola ochotná robiť kompromisy. 

Pár dní u nás pobudla moja mama a na telefóne boli kamošky Peťa a Blažka. (ste najsuper, ďakujem <3)

Deň po odhadovanom termíne pôrodu som šla uspávať Vinnieho a plán bol, že si večer dáme s Pecom ešte horúcu vaňu. No prišla na mňa nečakane veľká únava. 

Pri uspávaní som začala cítiť, že sa niečo deje, no jediné, čo sa mi chcelo bolo spať. Nahmatala som mobil a napísala Pecovi rýchlu správu do vedľajšej miestnosti.

Nikdy by som nepovedala, že keď sa mi bude rozbiehať pôrod, pôjdem si ešte pospať. Bola som presvedčená, že by som hneď začala baliť a riešiť.

V noci sa Vinnie zobudil, ale hneď si zas ľahol. Mňa to prebralo a cítila som, že kontrakcie sa zosilňujú. Stále sa mi vôbec nechcelo vstávať a chystať. Po chvíli som si ale všimla, že počas kontrakcie, keď predýchavam, Vincenta to budí. Pomaly som sa teda odplížila do sprchy.

Za chvíľu som mala v kúpeľni aj Peca s plačúcim Vinniem. Pomohla som mu vycikať, napil sa, zjedol banán a ľahli sme si spolu do postele. Kým som ho uspávala, kontrakcie boli zas úplne slabučké. Keď už som počula, že pokojne pravidelne dýcha, chvíľu som pri ňom ešte poležala a kontrakcie sa zas rozbehli. Neuveriteľné ako to všetko krásne funguje.

Už som si bola istá, že pôrod naozaj prichádza. Šla som sa obliecť, zbaliť a Peco zavolal Peťu. Kým prišla, kontrakcie boli zas trochu slabšie a prvá silnejšia prišla, keď som cez okno uvidela Petine auto. U nás sme si ešte dali nejaké základné inštrukcie k Vinniemu, ja som si dala jablko a chvíľu sme počkali, kým sa kontrakcie zas naplno rozbehnú. Keď som už potrebovala predýchavať, zavelila som na odchod. Vôbec som nemala potrebu niečo merať, celé to bolo totálne intuitívne.

Peco

Ani neviem ako cesta do Hainburgu ubehla, mám dojem, že som ju predriemala.

Keď sme niečo po 2 došli do nemocnice, kontrakcie boli také, že som sa musela zastavovať a predýchavať. Hoci sme boli stále v dobrej nálade, bolo zjavné, že rodím. Prijala ma hebamme Gizela, ktorú som stretla aj na poradni, to ma potešilo. Bola mi celkom sympatická. Po chvíli sa k nej pridala druhá pôrodná asistentka v zácviku. Opýtala sa, či ma môže vaginálne vyšetriť. To je prvýkrat, čo som súhlasila. Bola som veľmi zvedavá, čo sa dole deje. Pri prvom pôrode som bola celú noc na 1cm a bolo to veľmi frustrujúce, lebo priebeh pôrodu sa značne stupňoval. Keď mi povedala, že som otvorená na 3cm, zaplavilo ma šťastie. Vedela som, že je dobre. Potom urobili covid test, krv, tlak, kanyla, CTG a ja som si predýchavala kontrakcie. Keď sa malý konečne zobudil a podarilo sa namerať všetko jak má byť, ponúkli mi rovno vaňu. Po ničom inom som viac netúžila.

Presunuli sme sa na box a kým sa vaňa napúšťala, sadla som si zatiaľ na fitloptu.

Peco bol celý čas so mnou, nosil veci, podával mi vodu, komunikoval so svetom a hlavne rozosieval pokoj. Po chvíli mi ponúkol masáž. Masírovať kríže sa naučil pri prvom pôrode a bolo to zas extrémne príjemné. Ja som si zatiaľ úplne uvoľnená našla spôsob, ako s kontrakciami nebojovať, ale nechať ich cezo mňa plynúť. Veľmi pomáhalo hlasné vydychovanie haaa. Predstavovala som si ako malý postupne schádza nižšie a nižšie. Sústredila som sa na uvoľnené hrdlo a sánku a jemne som sa hojdala v bokoch.

Pôrodné asistentky nás prišli len občas pozrieť s komentárom, že to vyzerá výborne a nech si len tak ďalej dýcham, že to ide skvele. Toto cez pôrod chcete počuť.

Voda

Keď sa vaňa napustila, pomohli mi do nej vliezť. Povedali ale, že je veľmi horúca, či nechcem ešte chvíľu počkať. Ja milujem ten moment,keď vojdem do fakt horúcej vane, takže som neváhala ani chvíľu. Bolo mi tam fantasticky. Pri prvých kontrakciách som si skúšala hľadať najlepšiu polohu. Predklon mi vôbec nevyhovoval, pri silnejších kontrakciách ma to narovnávalo a jemne zakláňalo dozadu. V predklone, opretá o ramená som zas oddychovala medzi kontrakciami. 

Peco mi robil masáže a potom pustil hudbu z nášho pripraveného playlistu. Nepamätám si vôbec, ktoré pesničky šli. Pamätám si akurát, že som vôbec nebola v nálade na nejaké veľmi pomalé melódie, tie som chcela prepnúť.

Kontrakcie sa postupne stupňovali, občas dokonca prišli hneď jedna za druhou, vtedy som už mala čo robiť, aby som zostala uvoľnená a nebojovala s nimi. 

PA nás moc nerušili. Pamätám si, že len raz došla tá študentka, s údivom ma sledovala a potom sa opýtala, kde som sa to takto naučila. Na jednej strane boli jej obdivné slová veľmi príjemné, na druhej strane sa mi s ňou vôbec nechcelo baviť. Tieto vyrušenia zvonka ma vždy trochu vyhodili z rytmu. 

Vo vani som už bola niečo vyše hodiny, kontrakcie boli už dosť silné a ja som mala priebežne chuť počas nich akoby trošku tlačiť. Nebránila som sa tomu. Jedna takáto kontrakcia prišla zrovna v čase, keď vchádzali do miestnosti moje PA a ako som ich začula, praskla mi voda. Mala som pocit akoby vyletel štupel zo šampanského. Hneď som otvorila oči a hovorím, že už to ide. Ten pocit na tlačenie bol nezastaviteľný. Gizela sa ma opýtala, či môže rýchlo skontrolovať dole, súhlasila som a ona len potvrdila môj pocit.

Ešte sa na mňa snažili namontovať pásy, čo ma v tej chvíli akurát úplne vyrušovalo. 

Myslela som, že sa mi teraz pri druhom pôrode podarí spomaliť 2. fázu. Možno, keby som ostala sama a pokračovala vo svojom flow, kto vie. Keď prišla kontrakcia moje nutkanie tlačiť a túžba mať konečne v náručí bábätko boli také veľké, že som proste len tlačila, čo to dalo. Pamätám si, že to šlo ťažšie ako pri Vinniem, veď aj bol o pol kila ťažší, ale asi na 3 kontrakcie bol malý von. Najskôr hlavička, potom ramienka a malé žabiatko bolo pri mne.

Hneď ho dali na mňa a to bol ten najkrajší pocit na svete. Akoby sa celý vesmír zastavil a jediné, čo existovalo bolo to jemné šmykľavé telíčko, ktoré nahlas dávalo vedieť, že je tu pripravené zaplaviť nás láskou.

Po nejakej chvíli Peco prestrihol pupočník, presunula som sa na posteľ a vytlačila placentu. Moc sa jej nechcelo, ale skôr sa mi zdalo, že PA len boli nedočkavé a furt ju skúšali popoťahovať a otravovali s tým, či už ide. Mne to vtedy bolo úplne jedno, zaujímalo ma len to malé telíčko na mojej hrudi.

Dostala som dokonca aj otázku, či si placentu chcem nechať. Ja som nechcela, ale očividne je to bežná prax. 

Mala som aj pár poranení, vraj drobné, ale šitie zas bolelo jak fras. Daniela som si nechala na mne, nech mi hormóny trochu pomôžu. Doktorka bola fakt zlatá, umrtvovala, komunikovala so mnou, dávala tomu čas, ale nakoniec som jej povedala, nech to len rýchlo dokončí a mám to za sebou.

Na boxe sme boli ešte takmer 3 hodiny. Daniel si trochu cucol a pokojne na mne spal. Mne za chvíľu hlava odišla k Vinniemu. Čo asi teraz robí? Vyspali sa? Najradšej by som šla hneď za ním. Cítila som sa tak dobre, že som rozmýšľala, či nepôjdem hneď domov. 

No potom som si predsalen povedala, že by som si chcela užiť ešte jednu noc len ja a Daniel. Tiež som chcela, aby mal urobené všetky vyšetrenia, keď ráno príde pediatrička. Ostala som teda jednu noc na oddelení a na druhý deň si prišli chalani po mňa. 

Odštartovali sme to vo veľkej paráde. Držte nám palce nech nám tento láskavý ošiaľ vydrží čo najdlhšie aj počas prvých turbulentných spoločných týždňov.

—————

K pôrodnici a oddelenie šestonedelia v Hainburgu napíšem už len, že by som tam rodila zas. 

Ako všade aj tu nájdete rôznych lekárov a sestry. Aj lekára, ktorý šikanuje prvorodičku, aj sestričku, čo vám nedonesie minerálku, lebo kojíte a uškodili by ste dieťaťu. A potom s vami dietologičky konzultujú vegánske menu, na vyžiadanie urobia krvné testy bez najmenšieho problému a okrem klasických hygienických pomôcok vám dajú aj nejakú špeciálnu popôrodnú bylinkovú vložku. (snažila som sa to zohnať aj tu, ale nikde som to nenašla)

Je to síce malá nemocnica na okraji Rakúska, no môžete sa spoľahnúť, že sa tu robí medicína 21. storočia a je vidieť, že personál pracuje v dôstojných podmienkach, vzdelávajú sa, je ich tu dosť a majú priestor aj vybavenie robiť svoju prácu najlepšie ako vedia.

Pri odchode na recepcii sme nechali dvojku a čakám ešte faktúru za poradňu. Časť nákladov preplatí moja poisťovňa na Slovensku.

Rodný list sme si vyzdvihli po pár dňoch na úrade v Hainburgu. Všetky doklady sme im poslali vopred mailom a dali nám presný termín.