Niekedy si hovorím... má to zmysel, celá táto rešpektujúca výchova? Nemali by teraz dostať TREST? Aspoň telku. Alebo sladkosti. Alebo aspoň by som sa mohla tváriť, že som STRAŠNE SKLAMANÁ a môžu za to oni. Lebo... rozbili pohár, vyliali polievku, počmárali stenu, pocikali sa "naschvál", ... dosaďme si každá to svoje.
Naoko to niekedy nefunguje, stále dokola nastavovať hranicu láskavo, ale pevne. Minimálne v krátkodobom horizonte. Veď viem, že autorita sa dá získať aj cestou strachu. No rozhodla som sa robiť to inak. A hoci si tým nemôžem byť istá, niečo mi hovorí, že hoc zložitejšia, táto cesta prinesie oveľa viac osohu do nášho vzťahu v ďalších rokoch. Lebo priznajme si, ak nám bude dopriate, väčšinu nášho života budeme vo vzťahu s našimi deťmi, keď už budú dospelé. A naším cieľom, teda aspoň mojím, je vychovať ich tak, aby moju spoločnosť a rady už nepotrebovali, ale chceli.
Chcem byť tou, ktorej sa nebudú vlastné deti báť a budú vedieť, že sa mi môžu zveriť. A aj keď ich možno nepochválim, nedočkajú sa odo mňa odsúdenia ani trestov. Naopak, budem sa ich snažiť chápať a ponúknuť môj vhľad (ak oň budú stáť).
A toto sa začína práve v ranom detstve. Pri tých obyčajných situáciách s rozliatou vodou, po stý raz vyhádzanými knihami z knižnice, pri počmáranej stene alebo cvrknutých gatiach.
#mamagang #materstvo #sommama #mamicka #rodicovstvo #vychova
5 dní ago