S Helgou by sme sa dokázali rozprávať hodiny. Celé nahrávanie bolo tak krásne pohladzujúce, že sme sa ani nevedeli dočkať, kedy vám ho sprostredkujeme.

Hoci tento diel je hlavne o vzťahu rodičov a detí, na začiatku nám nedalo obísť Helginu zaujímavú cestu k jej súčasnej profesii. Pôvodne totiž vyštudovala žurnalistiku a pôsobila na Blízkom východe. Odtiaľ sa vrátila naspäť na Slovensko a rozhodla sa študovať psychológiu. Keď jej manžel dostal ponuku pracovať vo Viedni, jej kroky viedli za ním, a tak už niekoľko rokov pôsobí ako psychoterapeutka vo Viedni. Vo svojej praxi sa venuje najmä práci s ďeťmi a mládežou. Okrem práce sa venuje aj svojim trom deťom. 

S Helgou by sme naozaj boli schopné prerozprávať hodiny. Témy, ktoré sme si vybrali pre tento diel, sa však točili hlavne okolo vzťahu rodičov a detí. Nervové sústavy detí sú rovnako rozdielne ako tie dospelácke. Sú deti s pokojnejším temperamentom aj deti temperamentnejšie. Aj preto nie je jednoduché dávať jednoznačné rady ohľadom výchovy alebo spánku. Každé dieťa je jedinečné, preto je jedinečná aj jeho osobnosť. A jedine vyladená mama a vyladený otec dokážu vnímať, kedy dieťa potrebuje blízkosť a kedy naopak stačí byť prítomný, zatiaľ čo ono objavuje svet. 

Jednou z tém, ktorým sme sa venovali, je strach. Strach po narodení, na ktorý nás rodičov nikto nepripraví. Je to strach o inú ľudskú bytosť, ale aj strach, či robíme všetko správne. Takýto strach je podľa Helgy na mieste, pretože narodenie dieťaťa je veľmi dôležitá vec v živote rodiča. Strach nás má evolučne chrániť pred nebezpečenstvom. Strach teda nie je zlá emócia, ale veľmi potrebná emócia, s ktorou treba vedieť narábať. Ak strach akceptujeme a nenecháme sa ním pohltiť, stratí svoju silu.

Poslednou z veľkých tém, ktoré sa nám do štyridsaťpäťminútovky s Helgou vložiť, je téma obdobia vzdoru. Podľa Helgy nie je nutné vnímať vzdor ako niečo negatívne, práve naopak. Ona sama tvrdí, že si obdobie vzdoru u svojich detí užívala, pretože vtedy vedela, že sa formuje ego. Dieťa v období vzdoru totiž zisťuje, že je svojbytná osobnosť a chápe silu nesúhlasu. Dieťa ho v tomto veku ešte neprejavuje racionálne, teda pri vzdore sa nejedná o jeho vedomý nesúhlas so situáciou, ale nesúhlasí systémovo. Skúša, pretože zrazu chápe, že môže nesúhlasiť. Aj to je znakom dozrievania ega a formovania osobnosti, čo Helga popisovala ako čas, kedy vieme, že dieťatko sa osamostatňuje.

Ak vás zaujíma, čo ďalšie sme s Helgou stihli prebrať, vypočujte si celý diel na Apple podcasts, Spotify alebo ďalších podcastových platformách, prípadne ho nájdete aj tu na webe na bočnej lište.