Vrátiť sa do práce po materskej je jedna vec. Vrátiť sa so sebavedomím je úplne iná vec. A presne o tomto rozdiele sme sa rozprávali so Žofiou Prokop — mamou dvoch detí, bývalou tvárou konferenčného sveta v Slido a dnes súčasťou projektu Speaking Heroes, ktorý učí ľudí rozprávať na verejnosti bez toho, aby si mysleli, že na to „nemajú talent“.
Lebo presne to je najčastejší omyl. Nejde o talent. Ide o to, že sme sa to nikdy neučili. Rozprávanie pred ľuďmi je zručnosť ako každá iná — dá sa na nej pracovať, dá sa v nej rásť, a tréma, ktorá pri tom príde, nie je znak, že niečo robíme zle.
Tréma nie je nepriateľ
V epizóde padla veta, ktorá mnohým z nás môže zmeniť pohľad na celú vec: tréma nie je slabosť, ale prejav toho, že nám na niečom záleží. Keď nám je jedno, ako dopadneme, tréma nepríde. Keď nám na tom záleží — a chceme to urobiť dobre, pre ľudí, ktorí nás počúvajú — telo zareaguje. Otázka nie je, ako sa trémy zbaviť, ale ako sa s ňou naučiť fungovať.
Impostor syndróm a prvý mikrofón
Žofia otvorila aj tému, ktorú pozná veľa žien, ktoré sa vracajú do práce po materskej alebo skúšajú niečo nové: pochybnosť, či máme čo povedať a či to vôbec niekoho bude zaujímať. Tento pocit sa neobjavuje len na pódiu — je pri prvom slove na porade, pri prihlásení sa o slovo na pohovore, aj pri tom, keď chceme povedať vlastný názor v skupine ľudí, ktorých nepoznáme.
Aj rozprávka pred spaním je prax
Jedna z najmilších myšlienok epizódy: večerné improvizovanie rozprávok deťom možno rozvíja podobný „sval“ ako prezentovanie v boardroome. Rozprávanie príbehu naspamäť, s napätím a pointou, pred jedným malým, ale veľmi náročným poslucháčom — je tréning, ktorý si väčšina mám ani neuvedomuje, že absolvuje každý večer.
Kľúčové myšlienky z epizódy
- „Tréma nie je slabosť, ale prejav toho, že nám na niečom záleží.“
- Rozprávanie pred ľuďmi je zručnosť, ktorá sa dá naučiť — nie vlastnosť, s ktorou sa človek narodí.
- Impostor syndróm sa netýka len pódia — objavuje sa v práci, na pohovore, v skupine cudzích ľudí.
