Pamätám si ten prvý deň doma po pôrodnici. Bábätko spalo, ja som zírala na neho a v hlave mi bežala jedna otázka dokola: Ale naozaj je to dosť? Naozaj má dojed? Nikto vám pred pôrodom
Otvoríte Pinterest, zadáte „výbava pre novorodenca“ a o päť minút máte pred sebou zoznam 200 položiek. Špeciálny teplomer na kúpeľ. Elektrický krúžok na cumlík. Trojvrstvová
Tretí deň po pôrode. Vaše bábätko, ktoré sa narodilo ružové a krásne, začína žltnúť. Personál v pôrodnici to komentuje pokojne – „to je normálne, fyziologická žltačka“
Je osem večer. Bábätko sa červená do fialova, nožičky priťahuje k brušku, kričí tak, že susedia musia počuť, a nič nepomáha. Ani dojčenie, ani kolíbanie, ani prechádzka po byte.
Cumlík. Jedna malá plastová alebo silikónová vec, ktorá dokáže vyvolať búrlivé debaty na mamičkovských skupinách, znepokojivé komentáre od starých rodičov aj zahanbujúce pohľady
Existuje veta, ktorú každá mama kŕmiaca fľašou pozná. Môže prísť od cudzej ženy v čakárni, od dobre mysliacej svokry alebo z komentára pod príspevkom: „A prečo nedojčíš?“
Prinesiete bábätko domov z pôrodnice. Dvere sa zatvoria. Ste sami traja – vy, partner a malá bytosť, ktorá ešte pred pár hodinami nebola na svete. A potom sa vás naplno zasiahne
Bábätko zje, odgrgnete ho – a o chvíľu je polovica jedla späť vonku. Na vás, na ňom, na gauči. Znova. A znova. A keď sa pýtate pediatra, povie: „To je normálne, odrastie z
Prezliekate bábätko a na chrbátiku objavíte červené škvrny. Alebo sa na tvári objavia biele pupienky. Alebo celá hlava sa pokryje žltými šupinami. A vy sedíte s telefónom v ruke a
Dlho sa verilo, že novorodenci sú vlastne len spiace, jediace a plačúce bytosti bez hlbšieho vnímania sveta. Vedeli ste, že niečo také sa učilo aj na lekárskych fakultách ešte nie tak