Deň č. 1:
Vstávame okolo 7. Sopel tečie, škôlka sa nekoná. Dnes MUSÍ spať, inak sa z toho nevylíže. Doobeda navaríme, dáme krátku prechádzku. Pripravujem ju na to, že po obede si treba oddýchnuť. "Oddýchneme si v kočári alebo doma v postielke?" "Nie." Ignorujem ju, idem si svoje. Ideme do kočára, hodinu krúžime za spevu, básničiek. S každou minútou je unavenejšia, ja nervóznejšia. Och. Keď nezaspí teraz, bude to peklo. Vždy, keď jej pripomeniem, že dnes si naozaj MUSÍ pospať, prepukne v plač. No nič, ideme domov, tam to skúšame ešte v posteli. Nie, zo spálne neodchádzame. Áno, viem, že ťa to mrzí a nechceš tu byť. Ale MUSÍŠ si oddýchnuť. Pobyt v spálni je všetko, len nie oddych. Končí to prehrou nás oboch. Ona nespí, ja mám nervy. Ohromné, fakt. Zvyšok dňa nejak prežijeme. Ona zmordovaná nervičkami, ja zmordovaná, že nespala, aj keď mala. Čiže tiež nervičkami. Lebo ráno som si to tak predsavzala. Samozrejme jej to nezabudnem každú chvíľku pripomenúť. Zaspí o 7 a spí do rána.
Deň č. 2:
Vstávame okolo 7. Sopel tečie, škôlka sa nekoná. Tak to nejak prežijeme. Dáme si pohodku doma, uvaríme, prekutráme každý kút bytu. Spánok nespomínam, som zmierená, že s ním nemám počítať. Najeme sa, s pokojným hlasom ju po 20 minútach presvedčím, že naozaj nejdeme spinkať, iba oddýchnuť nožičky do postele. Budeme si čítať, vezmeme farbičky a pexeso. Sedíme, oddychujeme. Nezaspí, no aspoň si odfrkneme. Vydrží tak hodinu a pol. Pochválim ju, že je super, že dovolila telíčku aspoň trochu si odpočinúť, aj keď nespala. Kreslíme, polievame, perieme. Deficit spánku nespomínam ani pri ťažších chvíľkach. Som v pohode, viem, že večer pôjde spať skôr. Zaspí o 7 a spí do rána.
Dva dni, naoko rovnaké, a predsa tak iné. Cítite ten rozdiel? Ja som ho cítila nielen na nej, ale hlavne na sebe.
#spanok #deti #mama #materstvo #sommama #budemmama #mamicka #slovenskemamicky #mamagang #mamagangpodcast
3 týždne dozadu
