Bola som sa najesť vo Freshi. Vedľa mňa pri stole sedela partia žien s deťmi, tak 1-2 roky. Viete si predstaviť, hluk, všade veci a kopec jedla po zemi. Kuskus s kukuricou všade. To dieťa to snáď viac rozhadzovalo ako jedlo.
Ak ste niekedy videli jesť Daniela, viete, že mám celkom toleranciu, keď deti jedia same a robia neporiadok, ale toto v detskom kútiku? Ved tu nie sú sami 🙈
Ako dojedali začali sa ohliadať, či tam nie je nejaká metla. Veru by sa zišla. Nie je, ale deti majú pri zbieraní aspoň tréning jemnej motoriky a vyzerá, že sa dobre bavia.
Do tohto predstavenia vchádza upravená staršia dáma, očividne tu pracuje.
- Dobrý deň, môžeme to prísť upratať? Spýtala sa snažiac o milý tón, hoci pod marnou snahou nesudit bolo cítiť trápno.
- Ženy sa hneď ozvali: my by sme si to aj upratali, potrebovali by sme metlu...
- V pohode, my to pravidelne upratujeme. Chcete malý smetáčik?
Teta doniesla, ženy s deťmi vyupratovali snáď lepšie ako bolo ráno a všetci sme spokojne žili ďalej.
A ja som vďačná všetkým zúčastneným, že prekonali trápno a nabrali odvahu miesto irónie, obrany, zazerania a útokov slušne pomenovať, čo potrebujú a vyviaznúť z tejto situácie v dobrom.
Lebo všetci máme spoločný cieľ. Chceme, aby nám vo verejnom priestore bolo dobre. A niekedy fakt stačí začať slovom prosím.
Prosím, máte metličku?
Prosím, mohli by ste tie kočíky presunúť?
Prosím, je mi to trochu trápne, rada by som vás požiadala... ❤️
2 mesiace ago